Tip na Trip #01 – Batizovské pleso (Vysoké Tatry)

publikované v: Výlety po Slovensku | 0

Po dlhom pracovnom týždni sme sa v sobotu 26.11.2016 vybrali na výlet do Vysokých Tatier. Vstávali sme o 4:45. Čakala nás rýchla príprava desiaty (rohlíky so šunkou), teplého čajíku do termosky, dobalenie si náhradného oblečenia, kamier a potrebného príslušenstva. Rýchlik vyrážal z Košíc o 6:08. Počas cesty vlakom sme dospali to, čo sme nestihli v noci. V Poprade sme prestúpili na Tatranskú elektrickú železnicu (TEŽ) idúcu do Starého Smokovca a následne sme opäť prestúpili – smer Štrbské pleso. Krátko po ôsmej hodine rannej sme dorazili na miesto štartu – Tatranská Polianka.

Naša naplánovaná trasa bola následovná:

Tatranská Polianka –> Batizovské pleso –> Vyšné Hágy

Celá túra má podľa mapy a tabuliek dĺžku 12,9 km so stúpaním 970 m a klesaním 865 m. Celkový čas 4 h 55 min. Túru si môžete predĺžiť cestou cez Velickú poľanu (1560 m.n.m.) na Sliezky dom (1670 m.n.m.). Táto trasa je dlhšia o 600 metrov a trvá o 15 minút viac.

Začíname

Hneď po vystupení z tatranskej električky v Tatranskej Polianke (1005 m.n.m.) sme narazili na prvý smerovník. Našou najbližšou zástavkou bolo „Rázcestie na Velickom moste“ (1:00).

Trasa sa začína na asfaltovej ceste s krásnym výhľadom na Gerlachovský štít (2654 m.n.m), Bradavicu (2476 m.n.m.) a Slavkovský štít (2452 m.n.m.). Pri taktomto výhľade vám nevadí ani asfalt, ani veľké parkovisko nad obcou. Po chvíli sa zelená turistická značka uberá na kamenistý chodník medzi stromy. Po krátkom čase sme vyšli opäť na asfaltovú cestu. Pri pohľade na majestátne Vysoké Tatry sme mali stále viac a viac chuti dostať sa hore v čo najkratšom čase. Pri pohľade na druhú stranu nás prekvapila inverzia nad Popradom a okolitými obcami. No proste krása. Po 100 metroch značka pokračuje v lese po ľavej strane. Nakoniec sme preťali cestu ešte raz a pokračovali po príjemnej trase až na Velický most.

My sa toho asfaltu asi nezbavíme

Dostali sme sa na rázcestie, kde sme opäť narazili na asfaltovú cestu. Po krátkom rozmýšlaní nám došlo, že tá cesta pokračuje až na Sliezky dom, takže nás bude sprevádzať ešte dosť dlho. No nevadí, aspoň si neublížime. Po krátkom občerstvení a vyhriati sa na slnku sme pokračovali po žltej turistickej značke. Naším ďalším cielom bolo opäť rázcestie, ale tentoraz „Rázcestie na Batizovskej zákrute“ (0:30). Tento bod nie je vyznačený na mape.

Celá trasa až po Batizovskú zákrutu šla po našej oblúbenej asfaltovej ceste. A bol to naozaj pekný úsek. Kráčali sme medzi stromami, v jednej chvíli sa ukázal výhľad pod Tatry, na inom mieste sa zas ukazoval Slavkovský a Gerlachovský štít.

Ide sa do lesa

Konečne. Žltá turistická značka vstupuje do hustého tatranského lesa, postupne prechádzajúceho do kosodreviny, kameňov a skál. Takéto pestré a rôznorodé prostredie nás sprevádzalo až po „Rázcestie pod Suchým vrchom“ (0:30).

Ako som napísal, túto časť trasy začíname v peknom tmavom lese na chodníku, ktorý je pokrytý ihličím. Chodí sa príjemne ako po koberčeku. Postupne prechádzame do oblasti kosodreviny, kde sa nám pomaly otvára výhľad na zasnežené vrchy a najbližšie dediny pod Tatrami, samozrejme aj Tatranskú Polianku, odkiaľ sme vyrážali. Po pohľade nadol zistíte, že máte za sebou už celkom slušné prevýšenie, čo vám dodá energiu (tak ako nám) a pokračujete s ešte lepšou náladou ako ste mali doteraz. Časť trasy pred rázcestím je vyskladaná kameňmi, po ktorých vedie turistická značka. Niektoré z nich sú labilné a preto si počas chodenia dávajte väčší pozor – hlavne za mokra, kedy sa kamene môžu ešte viac šmýkať.

Cieľ je na dosah

Máme za sebou necelých 750 výškových metrov a nachádzame sa 30 minút pred Batizovským plesom. Zo žltej prechádzame na červenú turistickú značku, ktorá vedie zo Sliezkeho domu na Popradské pleso. Hmla nás dobiehala rýchlejšie ako sme čakali a vietor začal naberať na sile, no ani to nám neuberalo na dobrej nálade a chuti dostať sa až k plesu.

Tým, že postupujeme stále vyššie a vyššie, vidíme okolité vrchy ešte lepšie. Na tomto mieste sme stretli prvých turistov, ktorý na Batizovskom plese videli kamzíkov. Žiaľ, my sme ich už nestihli, no vy ich možno uvidíte.

Trasa sa jemne zatáča do prava, kde sa vám krásne ukáže Batizovská dolina a vrch s názvom Končistá (2538 m.n.m.).

Cieľ pokorený

A je to tu! Po 879 výškových metroch sme sa dostali na Batizovské pleso. Prostredie je nádherné ako v celých Tatrách, ale z tejto oblasti vyžaruje niečo špeciálne. Neviem, či to bolo kvôli tomu kľudu alebo malému počtu návštevníkov. Dôležité je, že sme sa tam cítili naozaj dobre.

Výška 1884 m.n.m. je počas tejto túry najvyššia a zvyšok trasy budeme iba klesať. Dali sme si malé občestvenie, dojedli sme všetky zásoby, vypili všetky tekutiny, ktoré sme so sebou mali a prezliekli sme sa do suchých vecí. Pokochali sme sa výhľadom na polozamrznuté pleso, okolité mohutné hory, ale aj pohľadom dole do podtatranských dediniek. S vynikajúcim pocitom sme pokračovali smerom dole priamo do Vyšných Hágov po žltej a červenej turistickej značke.

Tieto značky sa na tomto úseku prekrývajú až do bodu keď sa dostanete na miesto s názvom „Odbočka na Vyšné Hágy“ (5 minút od plesa), kde sa tieto značky oddeľujú. Červená pokračuje ďaľej cez Sedlo pod Ostrvou až na Popradské pleso (vpravo) a žltá smeruje priamo dole do Vyšných Hágov (vľavo). Podľa smerovníka cesta dole trvá 1:30.

Cesta smerom dole je jednoznačná bez žiadnych odbočiek, čiže je malá pravdepodobnosť, že niekde zablúdite. Terén je pokrytý prevažne kameňmi, po ktorých je lepšie skákať, vďaka čomu sa vyhnete krutej bolesti kolien na ďalší deň. Pre človeka s citlivými kĺbmi to bude po čase možno trochu bolestivé, ale určite to stojí za to. Pamätajte, bolesť z túry je dobrá bolesť!

Po úspešnom prechode cez les narazíte na studničku a altánok. Následne sa pustíte dole po vyjazdenej ceste a držíte sa jej až kým neprídete do dediny (aj keď sa vám bude zdať, že ste stratili značku a zablúdili ste). Značenie turistickej trasy je tam trochu chaotické. My sme sa držali neupravenej cesty a prišli sme úspešne až do Vyšných Hágov, kde sme po dlhej chvíli našli značku. Snáď to v blízkej budúcnosti opravia a doplnia značenie.

Poslednú vec, ktorú sme potrebovali, bolo dostať sa na stanicu tatranskej železnice. Spýtali sme sa milého obyvateľa Vyšných Hágov na cestu a rýchlo sme ju našli. Ak by ste nevedeli, stačí prejsť cez koľajnice, pustiť sa po asfaltovej ceste dole k mostu a za mostom odbočíte do ľava.

Túru sme úspešne ukončili, kúpili sme si lístky na vlak, počkali naň a cestovali domov do Košíc dve hodiny s pocitom, že sme prežili ďalší krásny deň v prírode. A to nás napĺňa najviac zo všetkého.


Video TIP NA TRIP #01


 Video EDIT 


Viac fotografií z nášho tripu:

Verím, že vás táto túra upútala a vyvolala vo vás pocit, že by ste ju chceli absolvovať. Ak sa necháte inšpirovať a absolvujete túto trasu, budeme radi ak sa s nami podelíte o skúsenosti, fotky a zážitky, ktoré sa počas túry zažili. Tešíme sa!

 

Zdieľaj alebo pošli priateľovi:

Zanechajte komentár