Prechod cez Tereziánsku štôlňu s párom netopierov (Volovské vrchy)

publikované v: Výlety po Slovensku | 0

Máme za sebou ďalší víkend, ktorý sme strávili na našej obľúbenej chalupe v obci Úhorná. Prostredie je tam krásne a máme to tam veľmi radi. Preto sa snažíme, tráviť čo najviac času v prírode a vždy sa vybrať na iný výlet. Tento víkend tomu nebolo inak, ale mali sme malý problém. Vonku bolo ufúkané a upršané počasie, ktoré nie je až tak veľmi vhodné na výlet. Lepšie povedané, vôbec to nebolo vhodné na výlet.

Pri pohľade cez okno nám napadlo. Kam by sme mohli ísť v takomto počasí? Rozumný človek si povie: “V takomto hnusnom počasí budem doma v teple. Žiadny výlet neprichádza do úvahy”. A čo sme si povedali my (resp. iba ja)? V tomto počasí vyberiem do neďalekého Priechodného kanála, v ktorom sa vyhnem dažďu aj vetru. Áno, to dáva zmysel. Ale nie je to nebezpečné? Noo… Nejaké riziko to určite je, no keď kanál stojí už vyše 200 rokov, nestane sa mu nič ani teraz. Áno. To tiež dáva logiku. A čo to vlastne Priechodný kanál je?

Aby ste tomu rozumeli čo najlepšie. Priechodný kanál je podzemný “tunel”, ktorý spája jednu dolinu s druhou. V tomto prípade ide o Smolnícku dolinu a dolinu Bystrého potoka. Jeho účelom bolo priniesť vodu z Bystrého potoka do Smolníka. Bol vybudovaný v 18. storočí a je dlhý skoro dva kilometre.

Pozn. Historický názov je Tereziánska štôlňa alebo tunel Mária Terézia.

Pre mňa najväčšou zaujímavosťou je, že kanál začali budovať súčastne na oboch stranách s vierou, že sa v strede stretnú. A predstavte si… Stretli sa. Navyše celé to sekali kladivami a dlátkami. Možno sa pýtate, koľko trvala výstavba takéhoto kanála. Tak moji milí, baníkom to trvalo až 26 rokov.

Prístup ku kanálu je zo Smolníka najideálnejší autom. No samozrejme si môžete spraviť asi hodinkovú prechádzku a vyraziť už z dediny po novej asfaltovej ceste. Ak pôjdete autom, zaparkovať môžete neďaleko vstupu.

Pred vstupom je malé jazierko, altánky na sedenie spolu s ohniskami na opekanie, drevené sochy, hojdačky pre deti a dokonca aj veľké skaly, na ktorých sa kedysi dalo aj liezť. No neviem, či sú na to ešte vhodné. A pre tých neposedných tam postavili aj latrínu (kadibúdku/suché WC). Proste každý si príde na svoje.

Mojim cieľom bolo prejsť kanál z jednej strany na druhú a späť. Možno sa vám zdá, že “iba” prejsť, ale je to naozaj zážitok. Hneď ako som vošiel cez plechové dvere, obklopil ma jaskynný/banícky chladný vzduch. No rýchlo som si zvykol, zapálil som čelovku a vošiel som dnu.

Vo vnútri to na niektorých miestach vyzerá naozaj strašideľne. Na fotkách môžete vidieť ako to vo vnútri vyzerá. Po celej dĺžke sa nachádza úzka lávka na chodenie, vedľa ktorej vedie potrubie. Dole pod nimi sa nachádza súvislá vrstva vody, do ktorej by som naozaj nechcel spadnúť. Na niektorých miestach som našiel staré robotnícke rukavice, zhrdzavené náradie a zvyšný materiál.

Pri postupovaní kanálom sú všade diery po dlátach, čo je dôkazom, že sa to naozaj sekalo ručne. Zároveň som si uvedomil, že to muselo byť brutálne náročné. Na niektorých miestach je čistá skala, no v niektorých úsekoch sú banícke železné podpery a výstuhy, ktoré chránili kanál pred spadnutím (a verím, že stále chránia).

Prechod je úplne bezproblémový, no treba musel som si dávať pozor, aby som do niečoho zbytočne nezakopol alebo neudrel hlavu v miestach, kde sa trebalo skrčiť. Z jednej strany na druhú mi to trvalo približne jednu hodinu. Ale to som sa zdržiaval fotením a skúmaním skál a predmetov. Na druhej strane (v Bystrom potoku) výjdete na lesnú cestu, pod ktorou sa nachádza lesnícka chata. Nič iné tam v podstate nie je. Preto som sa hneď asi po piatich minútach otočil a vrátil sa späť. Nasadil som rýchlejší krok a na druhej strane som bol za necelých 40 minút.

Cestou späť som natrafil na dvoch maličkých netopierov, ktorí si spokojne spinkali dolu hlavou. Čudujem sa, že som ich nezazrel už cestou tam, pretože boli na celkom viditeľných miestach.

Tento kanál je značený aj na mape, no nevedie cez neho žiadna oficiálna cesta. Preto, ak by ste si to náhodou chceli prejsť rovnako ako ja, je to všetko na vlastné riziko. A už keď sme pri tom, vždy je potrebné mať zo sebou aspoň dve nabité baterky na svietenie. Zdôrazňujem, nabité. A keď si myslíte, že som sa vyhol dažďu, sklamem vás. Na niektorých miestach vo vnútri preteká voda, takže som rád za nepremokavé oblečenie.

Priznám sa. Nebol som priechodnom kanály prvý krát. No vždy keď som v ňom, cítim napätie. A pri úspešnom prechode ma naplní pocit spokojnosti, že som to opäť bezpečne prešiel.

Ak máte ohľadom prechodu nejaké otázky, okomentujte tento článok alebo nám napíšte.

 

Zdieľaj alebo pošli priateľovi:

Zanechajte komentár