Klzák je super pomôcka na zimnú turistiku – Kojšovská hoľa (Volovské vrchy)

publikované v: Výlety po Slovensku | 0

Vždy som mal pocit, že do hôr chodia len príjemní a pozitívni ľudia. To sa mi potvrdilo aj pri výstupe na Kojšovskú hoľu, kde som sa dal do reči skoro s každou druhou skupinkou dobrodruhov. Mám veľmi dobrý pocit, že môžem bez problémov prehodiť pár slov s úplne cudzími ľudmi alebo dokonca sa s nimi zasmiať a diskutovať o rôznych veciach. Aj to je jeden z dôvodov, prečo do prírody chodíme veľmi radi.

Ako som spomínal, počas tohto výletu som vyšiel na Kojšovskú hoľu (1 246 m.n.m), ktorá sa nachádza v horskom celku Volovské vrchy. Na vrchole sa nachádza meteorologické stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Pod vrcholom sa nachádza chata Erika, ktorá ponúka ponuku jedál a nápojov (samozrejme len keď je otvorená). Na tomto kopci sa nachádza lyžiarské stredisko Skipark Erika, ktoré bohužiaľ nebolo spustené už niekoľko rokov. No verím, že sa to v priebehu následujúcich rokov zmení. Ale poďme už k výletu.

Celý výlet začal úplne inak ako tie predchádzajúce. Prvou zmenou bolo, že som cestoval autobusom z košickej autobusovej stanice. Moje destinácia bola obec Zlatá Idka, ktorá je jedným z výstupných obcí na Kojšovku. Z Košíc som šiel o 7:15 a päť minút po ôsmej som vystupoval pri pošte v Zlatej Idke. Hneď ako som vystúpil, poriadne ma zmrazilo, pretože vonku bolo asi -8 stupňov. Tak som nahodil som rýchle tempo, aby som sa aspoň trochu zahrial.

kojsovska hola volovske vrchy turistika na slovensku som dobrodruh

Celý výlet musel zvládnuť za cca 4 hodiny, pretože o 12:10 šiel autobus späť do Košíc. Ak by som ho nestihol, musel by som čakať na ďalší spoj až do 15:40. Takže to bol druhý dôvod pre rýchlejšie tempo. A aby som to všetko stihol, poriadne som sa pripravil. V hračkárstve som si kúpil detský klzák na šmýkanie za 1,30 Eur. Moja predstava bola taká, že vyšliapem na vrch a dole sa šmýknem. Ved mi to ušetrí kopec času a všetko stihnem podľa plánu.

Trasa začína po príjemnej ceste, kde je možné ísť aj autom. Vedie tu modrá turistická značka, ktorá neskôr prechádza krížom cez les a dostáva sa opäť na túto cestu. Je pravda, že lesom ušetríte niekoľko sekúnd, ale ja som šiel po zasneženej a zamrznutej ceste. Užil som si atmosféru lesa, snehu a ranného slniečka, ktoré sa predieralo medzi stromami. V takejto skorej hodine som stretol iba pár ľudí, ktorých som potom stretával počas celej túry. Z cesty som sa asi po trištvrte hodinky dostal na miesto, kde modrá turistická značka opúšta príjemnú cestu a pokračuje priamo po zjazdovke.

kojsovska hola volovske vrchy turistika na slovensku som dobrodruh

Už v dedine som si všimol celkom dosť snehu, no na zjazdovke sa hĺbka snehu zdvojnásobila. A ja v mojich klasických gora-texových nízkych Salomonoch bez návlekov. Klasika… Zo začiatku sa to ešte dalo zvládnuť a kráčal som po stope od skiálp, no neskôr mi nepohlo ani to a každým krokom som mal v topánkach (a na členkoch) viac a viac snehu.

kojsovska hola volovske vrchy turistika na slovensku som dobrodruh

Takýmto, nie až tak rýchlym krokom tempom som sa dostal na miesto s názvom Golgota, kde končí jedna z lanoviek. S radosťou vám môžem oznámiť, že najhorší úsek resp. stúpanie máme za sebou. Tento úsek (od Zlatej Idky) mi trval približne hodinu a pol. Keďže stále mrzlo, dlhšia prestávka nebola veľmi dobrý nápad, tak som sa zohrial teplým čajom a pokračoval som ďalej.

kojsovska hola volovske vrchy turistika na slovensku som dobrodruh

Pred sebou som mal posledný strmí úsek zjazdovky. Tento krát už po červenej turistickej značke. Výstup na vrchol má podľa smerovníka trvať necelú pol hodinku. Samozrejme v lete a za ideálnych podmienok. Asi dvadsať minút som sa brodil v pol metrovom čerstvom snehu. Počas týchto dvadsiatich minút sa mi v ľavo ukázala zamrznutá meteorologická stanica na vrchole Kojšovky. V takejto zamrznutej krajine to je naozaj krásny pohľad. Do toho ešte tie zasnežené ihličnaté stromy dotvorili celý rozprávkový efekt.

kojsovska hola volovske vrchy turistika na slovensku som dobrodruh

Na oblohe nebol ani mráčik a viditeľnosť bola nekonečná. Akonáhle som prešiel za horizont v diaľke ma prekvapili zasnežené Vysoké Tatry, na ktoré som sa nevedel prestať pozerať. Keď ma to brodenie v snehu začalo baviť, dostal som sa na vyjazdenú cestu, ktorá vedie od chaty Erika na ku stanici. Od tohto miesta je chata asi 5 minút chôdze smerom dole po červenej turistickej značke. A smerom hore vedie žltá značka, ktorá sa končí priamo k vrchu Kojšovskej hole. Touto som sa vybral aj ja.

kojsovska hola volovske vrchy turistika na slovensku som dobrodruh

Ako som písal, cesta bola vyjazdená od nejakého veľkého terenného auta, takže sa chodilo o niečo lepšie ako doteraz. Za necelých 10 minút som sa dostal ku stanici. Niekoľko metrov od budovy sa nachádza oficiálny vrchol so smerovníkom a skrinkou so zošitmi, do ktorých sa môžete zapísať. To sa mi žiaľ nepodarilo, pretože fúkal silný vietor a skrinka bola celá zamrznutá. Jediná vec, ktorú som na vrchu zvládol, bolo odfotenie mladých chlapcov od Prešova, s ktorými som sa dal do reči už počas stúpania.

kojsovska hola volovske vrchy turistika na slovensku som dobrodruh

Dlho sa na vrchu vydržať nedalo. Po chvíli mi začali krehnúť ruky a moje členky už boli úplne zamrznuté. Tak som šiel späť a po ceste som sa zastavil na chate Erika, ktorá bola momentálne zatvorená z dôvodu rekonštrukcie (ako stále keď tam prídem). Na mieste som zistil, že bude otvorená od 15.12.2017. Nevadí, sadol som si na lavičku, dal som si opäť čaj, zjedol som pripravenú desiatu a pozrel som sa na hodinky.

Bolo 10:15 a to znamená, že na vrch zo Zlatej Idky mi to trvalo cca dve hodiny. Celkom podľa plánu. Teraz som mal necelé dve hodiny na to, aby som sa dostal späť do dediny. Bol som celkom štastný a mal som v podstate dosť času. No čakala ma brutálne rýchla klzáková jazda po zjazdovke. Ako som sa šiel po tej istej ceste späť, opäť som sa samozrejme brodil v hlbokom snehu. Aj keď som mal cestu v podstate prešlapanú, ideálne na chôdzu to nie je.

kojsovska hola volovske vrchy turistika na slovensku som dobrodruh

A prišiel ten moment. Moment, ktorý prekoná všetky ostatné. Dostal som sa na vrch samotnej zjazdovky. Sadol som si na klzák. Zodvihol nohy. A rútil som sa asi 20 kilometrovou rýchlosťou smerom dole. NIE. Robím si srandu. Sadol som na klzák a zaboril som sa aj s celým klzákom asi 30 centimetrov do snehu. Snažil som sa rozbehnúť, roztlačiť rukami, no absolútne nič nepomáhalo. Tak som sa odhrabal, postavil sa, vzal klzak do ruky a utekal som dole, aby som vôbec stihol autobus. V priebehu schádzania som ešte pár krát vyskúšal, či to nefunguje, ale v tom hlbokom snehu som nemal žiadnu šancu.

kojsovska hola volovske vrchy turistika na slovensku som dobrodruh

Po ceste som stretol dve slečny, ktoré za sebou ťahali sánky. Pozdravili sme sa, v duši som si pomyslel, že som na tom ešte dobre s mojim ľahučkým klzákom. Popriali sme si rýchlu a štastnú jazdu a bežal som ďalej. Keď som sa dostal na asfaltovú cestu, spomalil som. Zbehol som to celkom rýchlo, tak som mal asi ešte hodinu do odchodu autobusu.

Oproti mne kráčala milá pani, ktorá tiež držala v ruke klzák. Pozreli sme na seba a pousmiali sa. Zastavil som ju a povedal, že s tou červenou vecou na šmýkanie to vôbec nejde. Pani dúfala, že keď vyšliape na Eriku, tak sa aspoň spustí dole. No keď som oznámil, že aj chata je zatvorená, celá znechutená sa otočila a šla späť.

kojsovska hola volovske vrchy turistika na slovensku som dobrodruh

Zišiel som nižšie a videl som partiu, ktorá sa snaží vytiahnúť zapadnuté auto v hlbokom snehu. Tak som zastal, spýtal sa, či netreba pomôcť a posnažili sme sa ho vytlačiť. Nakoniec sa nám to naneštastie nepodarilo, šofér zavolal na pomoc známich s veľkým autom. Ja som sa pobral preč a pokračoval som ďalej.

A najväčším gólom celého výletu bola milá rodinka. Dali sme sa do reči, povedal som im, že chata je zatvorená a mali chuť sa otočiť a ísť preč. Bola to celkom početná rodinka a časť z nich nebola zo Slovenska. Dozvedel som sa, že deti sú z Malajzie a na Slovensku sú prvý krát. To znamenalo, že prvý krát videli sneh na vlastné oči.

Ako som držal svoj klzak v rukách a rozprával sa s nimi, pán sa ma opýtal, či ho ešte potrebujem. Prekvapený som pozrel na pána a povedal som, že vlastne ani nie. Hneď na to sa ma opýtal, či by som im ho nepredal. Ponuka ma prekvapila ale samozrejme som súhlasil. Veď čo ja s ním budem robiť. Dohodli sme sa na dvoch eurách.

Za normálnych okolností by som zaňho nechcel ani cent, no pred výletom som si neprepočítal financie a mal som v peňaženke len dve eurá. Za cestu do Zlatej idky som zaplatil 1,50 a ostalo mi päťdesiat centov. Za to by som sa domov nijakým spôsobom nedostal. Takže vďaka tomuto “obchodu” som mohol ísť s čistým svedomím domov autobusom. Navyše som mal dobrý pocit, že malé milé dievčatko sa môže vďaka mne prvý krát šmýkať na snehu.

kojsovska hola volovske vrchy turistika na slovensku som dobrodruh

Do Zlatej Idky som nakoniec prišiel asi 20 minút pred príchodom autobusu. Z celého výletu som bol maximálne spokojný. Počasie som mal úžasné, vyšiel som na vrch v excelentnom čase, brodil som sa v čerstvom prašane, porozprával som sa s milými ľudmi a zabezpečil som si cestu domov. Čo viac si môžem priať?

Ako poslednú vec by som chcel povedať, že ak ste na Kojšovke ešte neboli, určite vám odporúčam spraviť si celodenný výlet. Či pôjdete v lete alebo v zime, Kojšovská hoľa je za každých podmienok plná prekvapení a krásnych výhľadov. Nech sa vám darí! 🙂

kojsovska hola volovske vrchy turistika na slovensku som dobrodruh
Koniec lanovky na Golgote
kojsovska hola volovske vrchy turistika na slovensku som dobrodruh
Partia chlapcov od Prešova
kojsovska hola volovske vrchy turistika na slovensku som dobrodruh
Hydrometeorologická stanica na Kojšovke
kojsovska hola volovske vrchy turistika na slovensku som dobrodruh
Skrinka na vrchu Kojšovskej holi.

Zdieľaj alebo pošli priateľovi:

Zanechajte komentár