Je toto vôbec turistický chodník? – Folkmárska skala (Volovské vrchy)

publikované v: Výlety po Slovensku | 0

Už dlhú dobu sme sa chystali na Folkmársku skalu, no vždy nám do toho vošlo niečo dôležitejšie. Tento krát sme si povedali, že už musíme všetko dôležité odložiť a výlet absolvovať. Tak sme v sobotu vstali, naraňajkovali sa a vydali sa do obce Kojšov, odkiaľ sme celú našu túru začali. Auto sme zaparkovali tesne pod kostolom, na mieste, kde sa nachádza aj turistický smerovník.

Pozn.: Folkmárska skala patrí do horského celku Volovské vrchy, a s výškou 915 m.n.m. sa týči nad obcou Kojšov.

Trasa

Trip sme začali v centre obce Kojšov. Ako v každej správnej dedine, sa tam krčma nachádza hneď vedľa kostola. Šli sme po žltej turistickej značke dolu dedinou a po krátkej chvíli sme sa cez mostík dostali okolo domov do lesíka nad nimi. Nad posledným domom nás privítal pár ťažných koníkov, ktoré pred prácou oddychovali v stodole.

Po lesíku sme sa dostali na rozsiahlu lúku, kde sa nám ukázala Folkmárska skala. Pohľad na ňu nám prostredie pripomínalo trip na Sivec. Pokračovali sme ďalej, vošli sme opäť do lesa a ako sme išli, zrazu nižšie pod chodníkom sme začuli šuchotanie listov. Akokeby tam niečo bolo. Zastali sme a zadívali sa medzi stromy.

Srnka to nebola

Čakali sme, že uvidíme srnku alebo nejakého väčšieho vtáka, no nakoniec sme zazreli niečo vo veľkosti malého diviaka, no bolo to sivé a malo to pruhovaný sivo-bielo-čierny nos. Najprv sme nevedeli čo to je, no neskôr sme pochopili, že prvý krát v živote vidíme jazveca vo voľnej prírode. Keď sme spravili pár ďalších krokov, aby sme ho lepšie videli, začul ako nám listy šuchcú pod nohami a utiekol ďalej do lesa. Aj tak zážitok!

Pokračovali sme ďalej po lesnej ceste, až sme prišli na “lesnú križovatku”, kde sa spájalo viac lesníckych ciest. Samozrejme, stále treba sledovať turistickú značku. Žltá pokračovala v tom najväčšom stúpaní priamo hore. Po krátkom stúpaní sme sa dostali na prvé miesto so smerovníkom s názvom Sedlo Zemičky, kde bol drevosklad plný dreva.

Na Folkmársku skalu to odtiaľ bolo podľa tabule 30 minút a 45 minút podľa smerovníka. Kľudne rátajte so 45 minútami, pretože stúpanie bolo naozaj poriadné. Škriabali sme sa hore, chytali sa stromov a sem tam sme aj zastali aby sme si odpočinuli. Jedno štastie, že sa chodník nachádza v lese, pretože ešte keby na nás ešte pieklo Slnko, bolo by to ešte viac vyčerpávajúce.

Cieľ splnený

Po vyše pol hodine sme vyšli na lúku, kde sa terén trochu vyrovnal. Ako sme šli, zrazu sa pred nami objavila Folkmárska skala. Nikdy predtým sme na nej neboli a teraz môžem povedať, že to naozaj stojí za to (ako každý pohľad z vysokého kopca). Na chvíľu sme sa usalašili, sadli si, oddýchli, doplnili tekutiny a asi po dvadsiatich minútach sme sa vybrali späť.

Nechceli sme ísť priamo dole po tej istej trase. Povedali sme si, že prejdeme cez kopec a navštívime známu lokalitu, hlavne pre horolezcov, s názvom Turniská. Tak sme sa z Folkmárskej skaly vydali okolo smerovníka smerom dole po žltej turistickej trase. Po chvíli sme si uvedomili, že my vlastne nejdeme smerom späť, ale pokračujeme ďalej po žltej značke od Folkmárskej skaly. Tak sme ako českí turisti prešli sme krížom po lese, napojili sme sa na správnu cestu a zišli sme dole na Sedlo Zemičky.

Pozn. Pri schádzaní si treba dávať pozor na každý krok.

A čo teraz?

Dostali sme sa na Sedlo Zemičky. Povedali sme si, že prejdeme cez kopec a navštívime známu lokalitu, hlavne pre horolezcov, s názvom Turniská. Smerovník nám trasu neukázal, tak sme intuitívne začali šľapať po ceste smerom, ktorým sme podľa mapy mali ísť. Naštastie sme sa dostali na chodník so zelenou turistikou značkou. Zo začiatku nás čakalo opäť veľké stúpanie (podobné, ako keď sme šli na Janošíkovú baštu). Museli sme sa proste dostať na hrebeň kopca, ktorý sme chceli prejsť.

Na hrebeň sme vyšli celkom vyčerpaní a hlavne vyhladnutí, keďže sme si nezobrali ani trochu jedla. Potom sme kráčali po hrebeni a čím dlhšie sme šli, tým hustejšie podmienky boli. Asi po 15 minútach sme sa turistický chodník zmenil na džunglu, v ktorej sme sa museli predierať. No aspoň sme mali trošku vzrušenia. Po džungli následoval veľmi pekný les.

Opäť sme sa stratili?

Šli sme stále akokeby po vrstevnici a smerovník bol stále nezvestný. Zdalo sa nám, že už kráčame veľmi dlho, tak sme zastali, porozmýšlali, či sme náhodou ten smerovník niekde neprehliadli. Trochu sme sa vrátili, no zrazu sme v hĺbke lesa začuli ľudské hlasy. To musia byť Turniská! Otočili sme sa pôvodným smerom a pokračovali po zelenej turistickej značke. Do toho začalo hrmieť a blýskať sa, a naše tempo naberalo na rýchlosti.

Ani sme sa nenazdali a narazili sme na prvú vysokú skalu. Keďže nás počasie trochu tlačilo, zobrali sme to z pravej strany priamo dole. Stretli sme horolezcov v akcii, s ktorými sme prehodili pár slov a rútili sme sa dole. Zastavili sme sa ešte pri veľkom skalnom okne, pofotili sme, a utekali sme dole, nech nezmokneme. Samozrejme nepodarilo sa a v tom momente začalo pršať. Tak sme sa dostali až na asfaltovú cestu, ktoré smerovala až do Kojšova. Tak sme sa premočení a hladní dostali k autu.

Hodnotenie

Celý trip hodnotím na jednotku. Keby nás nechytil dážď/búrka, strávili by sme nejakú chvíľu medzi skalami, preskúmali by sme skalné okno a pokecali by sme s horolezcami. No napriek tomu to bolo super. Trochu nás prekvapili stúpania ale aj napriek tomu sa to bez väčších problémov dalo zvládnuť. Veríme, že si na Turniská nájdeme ešte čas a pôjdeme ich preskúmať.

Info o trase:

  • Vzdialenosť: 10 km
  • Stúpanie: 645 m (rovnaké ako klesanie)
  • Náročnosť: Mierne náročná (tie stúpania dajú zabrať)
  • Terén: skaly, lesná cesta, asfalt v závere

Ponaučenie

Každá jedna túra nás naučí niečo nové, z čoho sa môžeme poučiť. Pri tejto sme sa naučili, že vždy (aj keď idete len na krátku túru) treba mať zo sebou nejaké jedlo. Aspon banán alebo niečo na doplnenie energie. My sme tak vyhladli, že sme už nemali energiu kráčať. To isté platí o vode. Bez vody ani neskúšajte ísť do prírody. Hlavne nie teraz v lete, keď je vonku 30-stupňová páľava.

Ďalšie vec je pokrývka hlavy. Nejaká šiltovka, klobúk alebo tričko prehodené cez hlavu vám pomôže vyhnúť sa úpalu alebo bolesti hlavy. A tak ako v Nízkych Tatrách pri tripe na Chopok/Dereše, nepodceňujte silu Slnka. Natrite sa opaľovacím krémom s dostatočným faktorom, aby ste z túry neprišli prehnane opálení alebo priam spečení.

Veríme, že sa ti článok páčil a preskúmate s nami aj ďalšie turistické destinácie. Tešíme sa.


Video TIP NA TRIP #13


Ďalšie fotografie:

Zdieľaj alebo pošli priateľovi:

Zanechajte komentár