Divočina vo Volovských vrchoch – Cesta na Volovec

publikované v: Dobrodružstvá | 0

Nedávno sa mi podarilo vypadnúť na našu obľúbenú Úhornú. V pláne som mal aktívne oddychovať. To znamená, vybehnúť na vrch a ukázať vám nejakú peknú trasu. Možností bolo veľa, no rozhodol som sa pre vrch Volovec, ktorý je asi najzaujímavejší v okolí. No musím vám hneď na úvod oznámiť, že sa mi nepodarilo dostať sa až na vrch. Ale na druhej strane, zažil som toho naozaj veľa.

Celé to začalo ráno v skorých hodinách. Hneď ako som vstal, zistil som, že vonku prší. No super. Prišiel som tu predsa na to, aby som šiel na výlet. Nemôže ma nejaký dážď zastaviť. No uvedomil som si, že sa nachádzam vo výške cca 740 m.n.m. A ak výjdem na Uhornianske sedlo, ktoré je vo výške 1 000 m.n.m., pravdepodobne tam bude snežiť. Táto myšlienka mi dávala poslednú šancu ísť si výlet. Neváhal som ani sekundu, spravil som si rýchle raňajky a nasadol do auta.

Ako som tak šiel, zrazu som sa dostal do nadmorskej výšky (cca 800 m.n.m.), kde sa dážď zmenil na husté sneženie. Nič podobné som nikdy nevidel. Ako z rozprávky. Po príchode na Uhornianske sedlo sa popri hustému sneženiu ešte trochu rozfúkalo. Ale ani to nebol dôvod na zrušenie celého výletu.

Volovske vrchy volovec zima 2017 prežitie slovensko turistika trail

Safari

S úsmevom som vyrazil po červenej turistickej značke smerom na vrch Volovec, čo je cca 3 hodinky chôdze. Nahodil som celkom svižné tempo. Až tu zrazu, na okraji cesty asi 10 metrov predomnou, som uvidel tri krásne veľké jelenice. Nanešťastie si ma všimli skôr ako ja ich, tak rýchlo zutekali do lesa.

Hneď na úvod takáto divočina. To bude zaujímavé. Pokračoval som ďalej asi ďalších päťsto metrov a tu zrazu… Ďalšia veľká jelenica. Rovno na okraji chodníka. Bola otočná chrbtom (zadkom) ku mne a kuskala si niečo na zemi. Tak som sa utíšil a pomaličky postupoval bližšie. Najlepšie bolo, že ma ani neucítila, pretože vietor fúkal proti mne. Bol som stále bližšie a bližšie a zrazu niečo zahučalo. Prekvapili ma ďalšie tri jelenice, ktoré boli v lese. Začali šuchotať a zobrali sa preč. Laň z cesty nevedela čo sa deje. Videl som na nej, že nechápe, prečo by mala utekať aj ona. Tak pokračovala v kuskaní korienkov. Keď som bol asi 10 metrov od nej, otočila sa smerom ku mne a s vypleštenými očami utekala za ostatnými.

Asi po ďalších tridsiatich metroch bola lúčka, cez ktorú ma ešte nenápadne pozorovali. Myslel som si, že väčšie šťastie mať nemôžem. No mýlil som sa. Môžem. Ako som kráčal ďalej a rozjimal som nad lesom a prírodou, v hĺbke lesa som zbadal veľkého jeleňa. Nestihol som ani zareagovať, vrátil som sa o niekoľko metrov, aby som ho lepšie videl. On tiež hľadel na mňa. Dokonca rovnako prekvape ako ja naňho. Hneď ako mu došlo, čo som zač, začal utekať hlbšie do lesa. Vtedy som si lepšie všimol mohutné parohy. Proste maximálna krása.

Akurát som sa dostal na prvú odbočku smerom na Volovec. Snehu stále pribúdalo, vietor naberal na sile. Prechádzal som po úzkej zasneženej ceste medzi kosodrevinou a lesom. Po chvili sa namiesto kosodreviny otvoril priestor a dostal som sa na veľkú lúku. Čakal som, že v diaľke uvidím ešte nejaké zvieratko, no to už by som chcel veľa.

Volovske vrchy volovec zima 2017 prežitie slovensko turistika trail

Antarktída

Vietor stále naberal na sile a čím otvorenejší priestor bol, tým viac fúkalo. Do toho ešte to husté sneženie znamenalo poriadnu snehovú víchricu. Navyše s aktuálnou hmlou bola viditeľnosť asi dvadsať metrov. Ešte že to tu poznám a nestratím sa.

Idem, idem a tu zrazu, koniec značky. Poslednú som videl na samostatne stojacom strome a potom už len holina s popadanými stromami. Obišiel som to tam asi 5 krát a značku som nikde nevidel. Nevedel som kam ďalej, no zijsť dole mi prišlo ako najvhodnejšia cesta. Asi po 100 metroch, dúfajúc že idem dobrým smerom, som na strome zbadal vysnívanú červenú značku. Paráda, už ma nič nezastaví.

Volovske vrchy volovec zima 2017 prežitie slovensko turistika trail

Dostal som sa na sedlo Krivé. Pamätám si časy, keď to miesto bolo v hustom smrekovom lese. Teraz je to prázdne a vysekané. Kvôli tomu tam vietor nemal žiadnu prekážku fúkať ostošesť.

Následne ma čakalo stúpanie. V tom vetre, snehu a hmle je radosť chodiť. Sneh mi fľusal do tváre tak, že to až bolelo a vietor mi fúkal do očí tak, že som nič nevidel. Jupí. Dostal som sa na odbočku, kde trasa pokračuje v lese. Čo znamená menej fúkania a sneženia. To som využil na doplnenie energie rohlíkom a teplým čajom. No ešte pred tým som musel obchádzať množstvo popadaných stromov.

Volovske vrchy volovec zima 2017 prežitie slovensko turistika trail

V hustom lese som pokračoval po ceste s jemným stúpaním. Až som prišiel na miesto, kde to opäť klesalo. Rýchlo som to zbehol, preskočil pár popadaných stromov a tu zrazu. Kde je značka? Obzeral som sa na každú stranu, snažil som sa očistiť stromy od snehu, či náhodou nejakú nenájdem. Vedel som, že cieľ mám niekoľko stometrov pred sebou, no neodvážil som sa pokračovať. Viditeľnosť bola stále na 20 metrov, fúkalo, snežilo, do toho tie popadané stromy a stratená turistická značka. Navyše mi mrzli ruky z čistenia stromov. Po dlhom rozmýšľaní, pri ktorom som ešte viac vymrzol, som sa rozhodol vrátiť sa po tej istej trase späť k autu.

Volovske vrchy volovec zima 2017 prežitie slovensko turistika trail

Nebál som sa, že sa niekde stratím. Veď predsa pôjdem po svojich stopách, ktoré uvidím v snehu. Určite áno, pri normálnom počasí. No tam kde fučalo najviac, stopy boli zahladené do desiatich minút. Našťastie mám ako-také orientačné schopnosti a bez väčších ťažkostí som sa dostal až k autu. Samozrejme už celý premrznutý.

 

Premrznuté pocity

Viem, že som nedošiel tam kde som chcel, ale asi to tak malo byť. Mám vynikajúci pocit z toho, že som sa pokúsil to dať aj v takom počasí a nevzdal som sa pri prvom stratení (ale až pri druhom). Mám rád, keď zažijem niečo, čo nezažívam každý deň. A takéto počasie a podmienky som asi ešte nezažil.

Síce sa mi nepodarilo ukázať vám celú trasu, no keď sa roztopí aj posledný sneh a počasie bude príjemnejšie, urobíme pre vás plnohodnotný tip na trip.

K tomuto článku už chcem iba dodať jednu vec. Silný vietor, hmla, sneženie, víchrica a popadané stromy možno nie sú vhodné podmienky na túru. No keď to zvládnete, vždy je z toho zaujímavý príbeh a kopec zážitkov. Veľa šťastia.

Pre predstavu podmienok si zapnite video:

 

Zdieľaj alebo pošli priateľovi:

Zanechajte komentár